Deň po dni sa nám svet tenučkými plátkami mení a veru nie k lepšiemu

Moc sú naše hlasy – a my ich rozhadzujeme nehodným osobám. A nehodná osoba majstrovsky (draho poradene) klame, a my z lenivosti, z nedostatku zodpovednosti a ešte z neviem akých príčin sa nielenže nechávame klamať, alebo už celkom kašleme aj na voľby neúčasťou s obľúbeným tvrdením: keby voľby mohli niečo zmeniť, tak ich zakážu.

Neviem kto si pamätá prvé slobodné voľby v roku 1990. Z dnešného pohľadu až detské nadšenie vyžarovalo z veľkej väčšiny kandidátov, textov, správ:

“Zmeníme svet k lepšiemu, dobehneme Európu”. Veľká väčšina nás bola presvedčená, že zvolení budú slúžiť voličom, že svet sa zmení.

Ľudia s vášňou čítali hromady novín, pozerali diskusie, počúvali rozhovory. Netrvalo dlho a miesto ideí a plánov na lepší svet nastúpila politika prezentovaná bojom o moc, bojom za každú dostupnú cenu.

Nielen hromadami peňazí, ale aj klamstvami, osočovaním, všetkou možnou špinou. Že vraj demokratické voľby.

No, demokratické: ešte predsa len rozhodujú hlasy voličov, ešte predsa len existujú väčšinovo (veľkoväčšinovo) dodržiavané pravidlá, len tá zásadná námietka sa ťažko vyvracia: vyhráva ten, kto má najviac peňazí na to, aby získal najlepších poradcov na to, čo má robiť, ako sa má správať a hovoriť.

Služba krajine, mestu je vedľajšia, neustále ide o hlasy, teda o moc. O moc pomocou peňazí, nie o to, ako zvolená osoba slúži.

Moc sú naše hlasy – a my ich rozhadzujeme nehodným osobám. A nehodná osoba majstrovsky (draho poradene) klame, a my z lenivosti, z nedostatku zodpovednosti a ešte z neviem akých príčin sa nielenže nechávame klamať, alebo už celkom kašleme aj na voľby neúčasťou s obľúbeným tvrdením: keby voľby mohli niečo zmeniť, tak ich zakážu.

Hlúposť: pravda je taká že nezakážu, aj za komunistov sa volilo s 99 percentnou účasťou, neúčastniť sa volieb bol de facto zločin, nevolič bol perzekvovaný.

Nezakážu aj z druhého dôvodu: vedia majstrovsky klamať. Vedia, že zákaz volieb by bolo niečo nemysliteľné, teraz sa dejú zákonne čisté, ale obsahom oklamané voľby, ktorých výsledkom je degradácia krajiny. Necháme sa oklamať.

Necháme sa oklamať z dvoch dôvodov- dávame moc tým, ktorých nechceme z nedôvery v silu súčtu miliónov maličkých jednotiek: nejdeme voliť ako jednotka, ale ako súčet jednotiek rovnajúci sa miliónom.

Nedôvera v zmenu je jeden dôvod, prečo víťazí zlo.

Druhý dôvod oklamania je voči nám voličom neúprosný: kto sa nechá oklamať?

Ten, kto nepozná pravdu.

Pravda verejných záležitostí, čo verejných, sama osebe je veľmi komplikovaná, aj doma, aj sami v sebe sme vystavení sile klamstva, nepravdy. (Niekedy si myslím, že hlavná sila diabla je v klamstve, v majstrovskom napodobení pravdy.)

Zostaňme pri poznaní tej pravdy vo verejnom dianí, schopnosti rozoznať čo je dobré a čo zlé.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *